Liturgický kalendár

História farnosti

  • 1500 – 1700

Medzi prvé súvislejšie zmienky o farnosti Ludrová patrí zápis z kanonickej vizitácie nitrianskeho archidiakona Michala Szegedinusa z roku 1560 (je to obdobie reformácie, kedy sa na Slovensku začínali šíriť myšlienky Martina Luthera). Jeho úlohou bolo zistiť stav katolíckej cirkvi a odhaliť samozvaných reformátorov – heretikov a exkomunikovať ich z cirkvi. V dvadsiatich ôsmich liptovských farnostiach pôsobilo 29 kňazov. Šestnástich z nich vyhlásil vizitátor za heretikov a kacírov. Iba trinásť kňazov sa pridržiavalo katolíckej náuky. Medzi nimi bol aj Ján Fabry (1533 – 1620) vo farnosti Všetkých svätých.

(obr.: Kostol Všetkých svätých Ludrová)

Ešte v roku 1613 sa v zápisniciach bratstva liptovských farárov spomína chrám Všetkých svätých ako jeden z pätnástich liptovských kostolov, ktoré ostali v rukách katolíkov. Zrejme osobnou zárukou udržania katolíckeho rítu v tejto časti Dolného Liptova bol farár Fabry. Prvým protestantským kazateľom vo farnosti bol Michal Prokopius, ktorý vystriedal Jána Fabryho 17. júna 1617 zrejme pre jeho vysoký vek, ktorý mu naďalej nedovoľoval zastávať jeho povinnosti. Staručký katolícky farár sa odsťahoval na faru do Liptovských Sliačov, kde ho do konca života doopatroval miestny kňaz. 

Obyvateľstvo farnosti v Ludrovej zo začiatku len zdržanlivo prijímalo nové učenie, no v priebehu desaťročia sa väčšina obyvateľstva k tomuto učeniu pridala na podnet niektorých členov tunajších zemianskych rodov. Kostol Všetkých svätých ostal v rokoch 1618 – 1679 v rukách protestantov. Na konci 17. storočia sa pod vplyvom protireformácie stávajú protestanti v týchto oblastiach menšinou. V roku 1679 sa kostol s farou a pôdou vracajú do rúk katolíkov.

Okrem spomenutých evanjelických kazateľov sú známe aj mená ďalších, ktorí pôsobili v kostole Všetkých svätých: Bazilius Michovský, Juraj Philippi, Ján Benedicti, Ján Bartolomeides, Matej Meško, Ján Petrovicius, Krištof Plochius a Samuel Petrovicius. Ludrovskú faru musel teda opustiť spomínaný Krištof Plochius a odovzdať ju ružomberskému plebánovi jezuitovi Mikulášovi Nemessányimu. V rokoch 1682 – 1686 povstanie Imricha Thokolyho spôsobilo, že všetky chrámy na Liptove okrem kostolov v Sliačoch a Kvačanoch boli opäť v rukách evanjelikov. Podporoval ich najmä zeman Juraj Rakovský spolu so svojou manželkou Máriou Rakovskou, rodenou Okolicániovou. Spolu s nimi sa stali evanjelikmi aj ich poddaní v Liptovskej Štiavnici a Zemianskej Ludrovej.

Podľa ústnej tradície sa v roku 1683 v kostole Všetkých svätých zúčastnil bohoslužieb poľský kráľ Ján Sobieski, vracajúci sa po víťazstve nad Turkami od Viedne spolu so svojim vojskom do vlasti. Táto povesť sa však pravdepodobne nezakladá na pravde, pretože jeho cesta do Poľska neviedla cez Liptov.

  • 1700 – 1900

Hrad Likava bol dobytý roku 1704 Františkom Rákoczim II. a následne bola v Liptove ustanovená komisia, ktorá zaberala katolíkom kostoly a odovzdávala ich evanjelikom. Na základe rozhodnutia snemu komisia 2. decembra 1705 odobrala aj kostol Všetkých svätých pri Ludrovej. Po bitke na Švihrovej v roku 1709 boli všetky kostoly, až na kostol v Paludzi a Hybiach, vrátené katolíkom.

(obr.: hrad Likavka)

Obyvateľstvo sa postupne opäť vracalo na katolícku vieru, no čast obyvateľstva v Ludrovej a okolitých obcí bola ešte aj v tomto čase evanjelická, pretože okolo roku 1705 využili niektoré zákonné opatrenia a postavili si na mieste dnešného farského kostola Všetkých svätých drevenú zvonicu. Evanjelici v neďalekej Liptovskej Štiavnici si postavili drevenú zvonicu už roku 1673.

Súvislá činnosť katolíckych kňazov vo farnosti Ludrová začína len od roku 1713, keď sa začali viesť farské matriky. Farnosť Všetkých svätých sa stala samostatnou v roku 1787. V roku 1805 darovali členovia rodiny Tholtovcov v Liptovskej Štiavnici pozemok pri dnešnej zvonici na stavbu kostola a fary. Cisár František daroval na stavbu 8 tisíc zlatých. Podľa zachovaných písomností mesta Ružomberok budovu fary na tomto mieste postavili, ale ku stavbe kostola nedošlo. Keďže sa zamýšľaná stavba kostola v Liptovskej Štiavnici neuskutočnila s veľkým prispením protestov obyvateľov Ludrovej a magistrátu mesta Ružomberok, príspevok od cisára bol podľa všetkého použitý na stavbu terajšieho farského kostola v Ludrovej.

V roku 1812 sa začalo s prípravami stavby nového rímskokatolíckeho kostola priamo v Ludrovej na vršku Stráňa. Od 24. januára 1812 sa patrónom budúceho kostola a fary stalo kráľovské privilegované mesto Ružomberok. Iniciátorom stavby bol vtedajší farár František Szlamkay a v jeho diele pokračovali nástupcovia Anton Roxer a Martin Tarbay. Finančné prostriedky na stavbu sa zhromaždovali len pomaly. Cisár uvoľnil na stavbu kostola z náboženského fondu v roku 1820 15 289 florénov a 27 grajciarov. Na výstavbe sa podieľali všetci obyvatelia obidvoch dedín Villa Ludrovej aj Zemianskej Ludrovej. Kostol je stavaný v klasicistickom architektonickom slohu, jednoloďový s predstavanou vežou. Vnútorné klenby sú zaklenuté pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi. Prvým oltárnym obrazom bol gotický obraz Panny Márie, neskôr umiestnený v priestore určenom na spoveď. V 30-tych rokoch bol inštalovaný do hlavného oltára obraz Všetkých svätých , ktorý v roku 1831 namaľoval Alexander Belopotocký z Ružomberka za 50 zlatých. V súčasnosti je umiestnený nad vchodom do sakristie. Celé vnútorné zariadenie kostola je neogotické. Lavice pochádzajú z čias stavby kostola. Maliarsku a rezbársku výzdobu vyhotovil tiež Alexander Belopotocký v rokoch 1830 – 1834 za 1392 zlatých.

K úcte sv. Jána Nepomuckého bola okolo roku 1810 postavená kaplnka s neorománskymi a neoklasicistickými prvkami. Vnútornú výzdobu kaplnky tvorí výjav smrti sv. Jána Nepomuckého od Jozefa Hanulu z roku 1911. Kaplnka je situovaná pri rieke Ludrovianke neďaleko križovatky, známe miesto pod názvom Kút.

V roku 1999 bol vysvätený nový kostol v Liptovskej Štiavnici Nepoškrvrnému počatiu Panny Márie a v roku 2003 v Štiavničke zasvätený Svätej Rodine. Veľkú zásluhu na stavbe kostola v Štiavničke mal najmä bývalý rodák z Ludrovej vdp. Martin Mikulec (vtedy vypomáhajúci kňaz na dôchodku).

PREHĽAD KŇAZOV KTORÍ PÔSOBILI VO FARNOSTI LUDROVÁ:

FARÁRI A FARSKÍ ADMINISTRÁTORI:

  • Bartolomej (1332 – 1337)
  • Ján Fábry (1560)
  • Jozef Kossovits (1788 – 1802)
  • Valerián Gull (1802 – 1805)
  • Ján Dolyák (1807)
  • páter Severinus (1807)
  • František Szlamkay (1807 – 1821)
  • Anton Roxer (1821 – 1822)
  • Martin Tarbay (1822 – 1844)
  • Martin Stárek (1844 – 1860)
  • Kajetán Novák (1860 – 1861)
  • Ján Kiszely (1861 – 1884)
  • Peter Wiecha (1884 )
  • Augustín Kekát, farár ( 1884 – 1906)
  • František Hanzély, farský administrátor (1906 – 1908)
  • Jozef Kodrik, farár (1908 – 1935)
  • Alojz Šimičák, farár (1935 – 1950)
  • František Chrašč, farský administrátor (1951 – 1952)
  • Mikuláš Fitt, farský administrátor (1952 – 1953)
  • Maximilián Špes, farský administrátor (1953 – 1989)
  • Jozef Barilla, farský administrátor (1989 – 2007)
  • Ján Garaj, farár (2007 – 2019)
  • Ján Marhefka, farár (2019 – )

KAPLÁNI:

  • Peter Viecha (1883 – 1884)
  • Štefan Almássy (1900 – 1901)
  • Florián Fömötör ( 1910 – 1911)
  • Martin Pastorek (1946)
  • Viktor Gašaj (1949 – 1950)
  • Viktor Olos (1970 – 1973)
  • Miloš Uchál (2008 – 2012)
  • Matúš Oravec (2012 – 2016)
  • František Perignát (2016 – )

VÝPOMOCNÝ DUCHOVNÝ:

  • don Štefan Olos, salezián (1980 – 1988)
  • Martin Mikulec ( 1994 – 2005)
  • Miloš Uchál (2012 – 2018)