Osem dní putovania, približne stovky kilometrov, množstvo zážitkov, náročných chvíľ, modlitieb a predovšetkým veľká skúsenosť spoločenstva a vytrvalosti.
Putovanie CAMINO 2026 sa začalo vo farnosti, kde pútnici počas svätých omší prijali úmysly, prosby a modlitby ľudí, ktorí ich chceli na ceste sprevádzať. Všetky ich vložili do malého vrecúška, ktoré si počas jednotlivých dní medzi sebou striedali. Tak sa cesta nestala iba ich osobnou púťou – kráčali aj za všetkých, ktorých úmysly niesli.
Z Hainburgu vyrazila deväťčlenná skupina pútnikov z Ludrovej a okolia, ku ktorej sa pridali ďalší pútnici z Liptovských Sliačov, Dolného Kubína, Čadce a Bratislavy. Prvé kilometre sprevádzala modlitba ruženca a návštevy kostolov.
Už druhý deň však ukázal, že CAMINO nebude jednoduchá prechádzka. Veľké horúčavy, dusno, dlhé úseky bez tieňa, nedostatok vody a pribúdajúca únava začali preverovať fyzické aj psychické sily pútnikov. Objavili sa prvé krízy a otázky, či bude možné pokračovať. Pomoc a povzbudenie však prichádzali aj z nečakaných miest – od Slovákov žijúcich v Rakúsku, miestnych ľudí či hasičov.
Postupne ubúdali sily a niektorí pútnici museli svoju cestu predčasne ukončiť. Spoločenstvo sa však nerozpadlo – tí, ktorí pokračovali, niesli so sebou aj úmysly tých, ktorí už nemohli ísť ďalej.
Tretí a štvrtý deň priniesli putovanie popri Dunaji a cez Viedeň. Pútnici sa zastavili vo Fischamende, Schwechate a napokon prešli aj samotným centrom Viedne. V Stephansdome sa pomodlili ruženec a nechýbali ani ľudské a dojímavé momenty – napríklad nečakané stretnutie Danky s dcérou priamo vo Viedni. Po náročných kilometroch pomáhali načerpať sily aj spoločné jedlá a chvíle oddychu.
Piaty a šiesty deň boli azda najväčšou skúškou. Zmena trasy, dlhé etapy, horúčava, cesty cez polia bez tieňa, ťažké ruksaky, bolesť kolena, únava a napokon aj dážď preverili odhodlanie všetkých. Posledných päť kilometrov šiesteho dňa dokonca absolvovali v daždi. Napriek tomu prišli do cieľa etapy a pokračovali ďalej.
Siedmy deň priniesol krásne historické miesta – augustiniánsky kláštor v Herzogenburgu a mohutný benediktínsky kláštor v Göttweigu, odkiaľ sa pútnikom otvorili krásne výhľady na krajinu a vinice. Aj keď únava a bolesti boli čoraz väčšie, blížiaci sa cieľ dával novú silu.
A potom prišiel ôsmy, posledný deň. Po záverečnej svätej omši sa pútnici vydali na posledné kilometre lesmi smerom k Maria Langegg, mariánskemu pútnickému miestu. Štyri kilometre pred cieľom im šoféri pomohli s ťažkými ruksakmi, no vrecúško s úmyslami a zápisníky zostali až do konca v rukách pútnikov.
O 15:30 dorazili do cieľa. Spoločne sa pomodlili, poďakovali za celú púť a záverečným požehnaním ju odovzdali Bohu a Panne Márii.
❤️ Čo zostáva po CAMINO?
Nie iba prejdené kilometre. Zostáva obeta, únava, prekonané krízy, spoločné modlitby, pomoc jeden druhému, nové priateľstvá a množstvo stretnutí s ľuďmi. A predovšetkým vedomie, že počas celej cesty nekráčali sami – v batôžku niesli úmysly a prosby mnohých ľudí, ktorí ich sprevádzali modlitbou.
CAMINO 2026 ukázalo, že niekedy treba ísť ďalej práve vtedy, keď človek cíti, že už nevládze.
🙏 „Vaše úmysly aj svoje sme niesli statočne a doniesli k nohám Panny Márie, aby sme aj na príhovor sv. Jakuba dosiahli Božiu milosť.“
CAMINO 2026 – cesta plná modlitby, obety, bolesti, radosti a vytrvalosti.
Cieľ dosiahnutý. Úmysly odovzdané. Vďaka Bohu.
Bueno CAMINO… o rok! 🌿🥾🙏