naše pamiatky

KAPLNKA
SV. JÁNA NEPOMUCKÉHO

K úcte sv. Jána Nepomuckého bola okolo roku 1810 postavená kaplnka s neorománskymi a neoklasicistickými prvkami. Vnútornú výzdobu kaplnky tvorí výjav smrti sv. Jána Nepomuckého od Jozefa Hanulu z roku 1911. Kaplnka je situovaná pri rieke Ludrovianke neďaleko križovatky medzi obcami Ludrová, Liptovská Štiavnica a Štiavnička, známe miesto pod názvom Kút.

Socha sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia bola presunutá do centra obce Ludrová, pričom pôvodne stála za kaplnkou na Kúte.

KAPLNKA
NA BIELEJ PÚTI
SEDEMBOLESTNEJ PANNY MÁRIE

Jednou z najstarších historických ciest, ktorá spájala juh Uhorska so severom bola Via Magna. Na územie Slovenska vstupovala cez Šahy, prechádzala cez kráľovské banské mestá Kremnicu, Banskú Štiavnicu a Banskú Bystricu, odtiaľ starohorskou dolinou, ďalej cez sedlo Šturec do Liptovských Revúc, dole Revúckou dolinou na Biely Potok. Z Bieleho Potoka cez „Priechod“ popri starobylom Všechsvätskom kostole do Liptovskej Štiavnice, odtiaľ cez „Vrchhoru“ do Liptovských Sliačov (Stredných), ďalej smerom na Nemeckú Ľupču (dnes Partizánsku Ľupču), odtiaľ pokračovala k Liptovskému Michalu, kde cez starý brod pretínala rieku Váh. Odtiaľ jedna vetva pokračovala smerom na sever – do Poľska, druhá vetva smerovala smerom na východ cez Hochvald atď.

Dôležitou súčasťou starobylých ciest boli kaplnky. Stredoveké cesty neboli žiadne diaľnice, boli to úzke vozové cesty. Takéto cesty veľmi často bývali cez zimu zaviate snehom. Často sa stávalo, že pocestní strácali smer cesty, zablúdili a niekedy takéto zablúdenie končilo aj tragicky. Z dôvodu, aby sa predchádzalo týmto tragédiám, pozdĺž dôležitých ciest sa stavali kaplnky. Kaplnky sa umiestňovali na strategických miestach, tam kde cesta menila smer. Dôležitým pravidlom bolo, že kaplnky sa stavali tak, aby od jednej kaplnky bolo dovidieť k druhej. 

V našom okolí sa takáto kaplnka nachádza v revúckej doline na „Podsuchej“, ďalšia je naša kaplnka na „Priechode“ alebo na „Bielej Púti“. Z „Priechodu“ viedla Via Magna ku Všechsvätskému kostolu, preto ďalšia kaplnka bola umiestnená až na „Vrchhore“, najvyššie položenom mieste na spojnici Liptovská Štiavnica – Liptovské Sliače. Ďalšia kaplnka sa nachádza na najvyššie položenom mieste na spojnici Liptovské Sliače – Nemecká Ľupča.

CESTOU
NA STARÉ HORY

Snáď už od času, keď vzniklo pútnické miesto na Starých horách, ľudia z nášho kraja (Dolný Liptov) chodili na púte za Pannou Máriou na Staré hory. Veriaci z Ludrovej, Liptovskej Štiavnice a Liptovských Sliačov chodili na Staré hory spoločne, pričom miestom stretnutia bola práve kaplnka na Bielej Púti. Na Bielej Púti sa stretávali aj jednotlivý pútnici – veriaci z Ludrovej. Tí členovia rodín, ktorí nemohli ísť na púť, aspoň odprevádzali svojich blízkych ku kaplnke, na druhej strane, keď mal nastať čas príchodu pútnikov zo Starých hôr, boli už očakávaní blízkymi znova pri kaplnke. Potom, po zvítaní sa spoločne odchádzalo do kostola v Ludrovej, kde bola púť na Staré hory ukončená spoločnými modlitbami.

CHOLERCE

Kaplnka na Bielej Púti bola postavená na vyvýšenine nad cestou. Keď odbočíme z cesty ku kaplnke, svah po pravej strany sa nazýva „Cholerce“. 
Na tomto mieste boli pochovávaní ľudia, ktorí zomreli počas morovej epidémie. Totiž, celá Biela Púť je tvorená z dolomitických vápencov, ktoré majú bielu farbu. Pod tenkou vrstvou humusovej pôdy sa nachádza dolomitický vápenec. Z dôvodov hygienickej ochrany naši predkovia pochovávali svojich blízkych, ktorí podľahli morovej nákaze, práve na tomto mieste.

KRÍŽ NA ZAČIATKU
LUDROVSKEJ DOLINY

cropped-IMG_7750-scaled-1.jpeg

KRÍŽ NA VRCHHORE
V LIPTOVSKEJ ŠTIAVNICI

KAPLNKA NA VRCHHORE
MEDZI L. ŠTIAVNICOU A L. SLIAČMI

KAPLNKA V
LIPTOVSKEJ ŠTIAVNICI

cropped-IMG_7688.jpeg

KRÍŽ NA KÚTE
LIPTOVSKÁ ŠTIAVNICA

KRÍŽ
V ŠTIAVNIČKE

Návrat hore