história farnosti ludrová
1500-1700
Medzi prvé súvislejšie zmienky o farnosti Ludrová patrí zápis z kanonickej vizitácie nitrianskeho archidiakona Michala Szegedinusa z roku 1560 (je to obdobie reformácie, kedy sa na Slovensku začínali šíriť myšlienky Martina Luthera). Jeho úlohou bolo zistiť stav katolíckej cirkvi a odhaliť samozvaných reformátorov – heretikov a exkomunikovať ich z cirkvi. V dvadsiatich ôsmich liptovských farnostiach pôsobilo 29 kňazov. Šestnástich z nich vyhlásil vizitátor za heretikov a kacírov. Iba trinásť kňazov sa pridržiavalo katolíckej náuky. Medzi nimi bol aj Ján Fabry (1533 – 1620) vo farnosti Všetkých svätých.
Ešte v roku 1613 sa v zápisniciach bratstva liptovských farárov spomína chrám Všetkých svätých ako jeden z pätnástich liptovských kostolov, ktoré ostali v rukách katolíkov. Zrejme osobnou zárukou udržania katolíckeho rítu v tejto časti Dolného Liptova bol farár Fabry. Prvým protestantským kazateľom vo farnosti bol Michal Prokopius, ktorý vystriedal Jána Fabryho 17. júna 1617 zrejme pre jeho vysoký vek, ktorý mu naďalej nedovoľoval zastávať jeho povinnosti. Staručký katolícky farár sa odsťahoval na faru do Liptovských Sliačov, kde ho do konca života doopatroval miestny kňaz.
Obyvateľstvo farnosti v Ludrovej zo začiatku len zdržanlivo prijímalo nové učenie, no v priebehu desaťročia sa väčšina obyvateľstva k tomuto učeniu pridala na podnet niektorých členov tunajších zemianskych rodov. Kostol Všetkých svätých ostal v rokoch 1618 – 1679 v rukách protestantov. Na konci 17. storočia sa pod vplyvom protireformácie stávajú protestanti v týchto oblastiach menšinou. V roku 1679 sa kostol s farou a pôdou vracajú do rúk katolíkov.
Okrem spomenutých evanjelických kazateľov sú známe aj mená ďalších, ktorí pôsobili v kostole Všetkých svätých: Bazilius Michovský, Juraj Philippi, Ján Benedicti, Ján Bartolomeides, Matej Meško, Ján Petrovicius, Krištof Plochius a Samuel Petrovicius. Ludrovskú faru musel teda opustiť spomínaný Krištof Plochius a odovzdať ju ružomberskému plebánovi jezuitovi Mikulášovi Nemessányimu. V rokoch 1682 – 1686 povstanie Imricha Thokolyho spôsobilo, že všetky chrámy na Liptove okrem kostolov v Sliačoch a Kvačanoch boli opäť v rukách evanjelikov. Podporoval ich najmä zeman Juraj Rakovský spolu so svojou manželkou Máriou Rakovskou, rodenou Okolicániovou. Spolu s nimi sa stali evanjelikmi aj ich poddaní v Liptovskej Štiavnici a Zemianskej Ludrovej.
Podľa ústnej tradície sa v roku 1683 v kostole Všetkých svätých zúčastnil bohoslužieb poľský kráľ Ján Sobieski, vracajúci sa po víťazstve nad Turkami od Viedne spolu so svojim vojskom do vlasti. Táto povesť sa však pravdepodobne nezakladá na pravde, pretože jeho cesta do Poľska neviedla cez Liptov.
1700 - SÚČASTNOSŤ
Hrad Likava bol dobytý roku 1704 Františkom Rákoczim II. a následne bola v Liptove ustanovená komisia, ktorá zaberala katolíkom kostoly a odovzdávala ich evanjelikom. Na základe rozhodnutia snemu komisia 2. decembra 1705 odobrala aj kostol Všetkých svätých pri Ludrovej. Po bitke na Švihrovej v roku 1709 boli všetky kostoly, až na kostol v Paludzi a Hybiach, vrátené katolíkom.
Obyvateľstvo sa postupne opäť vracalo na katolícku vieru, no čast obyvateľstva v Ludrovej a okolitých obcí bola ešte aj v tomto čase evanjelická, pretože okolo roku 1705 využili niektoré zákonné opatrenia a postavili si na mieste dnešného farského kostola Všetkých svätých drevenú zvonicu. Evanjelici v neďalekej Liptovskej Štiavnici si postavili drevenú zvonicu už roku 1673.
FARSKÝ KOSTOL V LUDROVEJ
V roku 1812 sa začalo s prípravami stavby nového rímskokatolíckeho kostola priamo v Ludrovej na vršku Stráňa. Od 24. januára 1812 sa patrónom budúceho kostola a fary stalo kráľovské privilegované mesto Ružomberok. Iniciátorom stavby bol vtedajší farár František Szlamkay a v jeho diele pokračovali nástupcovia Anton Roxer a Martin Tarbay. Finančné prostriedky na stavbu sa zhromaždovali len pomaly. Cisár uvoľnil na stavbu kostola z náboženského fondu v roku 1820 15 289 florénov a 27 grajciarov. Na výstavbe sa podieľali všetci obyvatelia obidvoch dedín Villa Ludrovej aj Zemianskej Ludrovej.
Súvislá činnosť katolíckych kňazov vo farnosti Ludrová začína len od roku 1713, keď sa začali viesť farské matriky. Farnosť Všetkých svätých sa stala samostatnou v roku 1787. V roku 1805 darovali členovia rodiny Tholtovcov v Liptovskej Štiavnici pozemok pri dnešnej zvonici na stavbu kostola a fary. Cisár František daroval na stavbu 8 tisíc zlatých. Podľa zachovaných písomností mesta Ružomberok budovu fary na tomto mieste postavili, ale ku stavbe kostola nedošlo. Keďže sa zamýšľaná stavba kostola v Liptovskej Štiavnici neuskutočnila s veľkým prispením protestov obyvateľov Ludrovej a magistrátu mesta Ružomberok, príspevok od cisára bol podľa všetkého použitý na stavbu terajšieho farského kostola v Ludrovej.
KAPLNKA SV. JÁNA NEPOMUCKÉHO
K úcte sv. Jána Nepomuckého bola okolo roku 1810 postavená kaplnka s neorománskymi a neoklasicistickými prvkami. Vnútornú výzdobu kaplnky tvorí výjav smrti sv. Jána Nepomuckého od Jozefa Hanulu z roku 1911. Kaplnka je situovaná pri rieke Ludrovianke neďaleko križovatky, známe miesto pod názvom Kút.
LIPTOVSKÁ ŠTIAVNICA
V roku 1999 bol vysvätený nový kostol v Liptovskej Štiavnici Nepoškrvrnému počatiu Panny Márie.
ŠTIAVNIČKA
V roku 2003 bol v Štiavničke zasvätený kostol Svätej Rodine. Veľkú zásluhu na stavbe kostola v Štiavničke mal najmä bývalý rodák z Ludrovej vdp. Martin Mikulec (vtedy vypomáhajúci kňaz na dôchodku v Štiavničke).
prehľad kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti ludrová
farári a farskí administrátori
1560: Ján Fábry
1788 – 1802: Jozef Kossovits
1802 – 1805: Valerián Gull
1807: Ján Dolyák
1807: páter Severinus
1807 – 1821: František Szlamkay
1821 – 1822: Anton Roxer
1822 – 1844: Martin Tarbay
1844 – 1860: Martin Stárek
1860 – 1861: Kajetán Novák
1861 – 1884: Ján Kiszely
1884: Peter Wiecha
1884 – 1906: Augustín Kekát, farár
1906 – 1908: František Hanzély, farský administrátor
1908 – 1935: Jozef Kodrik, farár
1935 – 1950: Alojz Šimičák, farár
1951 – 1952: František Chrašč, farský administrátor
1952 – 1953: Mikuláš Fitt, farský administrátor
1953 – 1989: Maximilián Špes, farský administrátor
1989 – 2007: Jozef Barilla, farský administrátor
2007 – 2019: Ján Garaj, farár
2019 – 2022: Ján Marhefka, farár
2022-súčasnosť: Vincent Pollák, farský administrátor
kapláni
1883 – 1884: Peter Viecha
1900 – 1901: Štefan Almássy
1910 – 1911: Florián Fömötör
1946: Martin Pastorek
1949 – 1950: Viktor Gašaj
1970 – 1973: Viktor Olos
2008 – 2012: Miloš Uchál
2012 – 2016: Matúš Oravec
2016 – 2020: František Perignát
2020 – 2021: Marek Forgáč
2021 – 2022: Stanislav Lopatovský
2022- súčastnosť: Samuel Štefanides
výpomocní duchovní
1994 – 2005: Martin Mikulec
2012 – 2018: Miloš Uchál