Kaplnka svätého Jána Nepomuckého – Ludrová
Kaplnka na Bielej púti – Ludrová
Kaplnka na Bielej Púti
Jednou z najstarších historických ciest, ktorá spájala juh Uhorska so severom bola Via Magna. Na územie Slovenska vstupovala cez Šahy, prechádzala cez kráľovské banské mestá Kremnicu, Banskú Štiavnicu a Banskú Bystricu, odtiaľ starohorskou dolinou, ďalej cez sedlo Šturec do Liptovských Revúc, dole Revúckou dolinou na Biely Potok. Z Bieleho Potoka cez „Priechod“ popri starobylom Všechsvätskom kostole do Liptovskej Štiavnice, odtiaľ cez „Vrchhoru“ do Liptovských Sliačov (Stredných), ďalej smerom na Nemeckú Ľupču (dnes Partizánsku Ľupču), odtiaľ pokračovala k Liptovskému Michalu, kde cez starý brod pretínala rieku Váh. Odtiaľ jedna vetva pokračovala smerom na sever – do Poľska, druhá vetva smerovala smerom na východ cez Hochvald atď.
Dôležitou súčasťou starobylých ciest boli kaplnky. Stredoveké cesty neboli žiadne diaľnice, boli to úzke vozové cesty. Takéto cesty veľmi často bývali cez zimu zaviate snehom. Často sa stávalo, že pocestní strácali smer cesty, zablúdili a niekedy takéto zablúdenie končilo aj tragicky. Z dôvodu, aby sa predchádzalo týmto tragédiám, pozdĺž dôležitých ciest sa stavali kaplnky. Kaplnky sa umiestňovali na strategických miestach, tam kde cesta menila smer. Dôležitým pravidlom bolo, že kaplnky sa stavali tak, aby od jednej kaplnky bolo dovidieť k druhej. V našom okolí sa takáto kaplnka nachádza v revúckej doline na „Podsuchej“, ďaľšia je naša káplnka na „Priechode“ alebo na „Bielej Púti“. Z „Priechodu“ viedla Via Magna ku Všechsvätskému kostolu, preto ďalšia kaplnka bola umiestnená až na „Vrchhore“, najvyššie položenom mieste na spojnici Liptovská Štiavnica – Liptovské Sliače. Ďalšia kaplnka sa nachádza na najvyššie položenom mieste na spojnici Liptovské Sliače – Nemecká Ľupča.
Kaplnka na Bielej Púti je zasvätená Sedembolestnej Pani Márii, našej patrónke.
Snáď už od času, keď vzniklo pútnické miesto na Starých horách, ľudia z nášho kraja (Dolný Liptov) chodili na púte za Pannou Máriou na Staré hory. Veriaci z Ludrovej, Liptovskej Štiavnice a Liptovských Sliačov chodili na Staré hory spoločne, pričom miestom stretnutia bola práve kaplnka na Bielej Púti. Na Bielej Púti sa stretávali aj jednotlivý pútnici – veriaci z Ludrovej. Tí členovia rodín, ktorí nemohli ísť na púť, aspoň odprevádzali svojich blízkych ku kaplnke, na druhej strane, keď mal nastať čas príchodu pútnikov zo Starých hôr, boli už očakávaní blízkymi znova pri kaplnke. Potom, po zvítaní sa spoločne odchádzalo do kostola v Ludrovej, kde bola púť na Staré hory ukončená spoločnými modlitbami.
Kaplnka na Bielej Púti bola postavená na vyvýšenine nad cestou. Keď odbočíme z cesty ku kaplnke, svah po pravej strany sa nazýva „Cholerce“. Na tomto mieste boli pochovávaní ľudia, ktorí zomreli počas morovej epidémie. Totiž, celá Biela Púť je tvorená z dolomitických vápencov, ktoré majú bielu farbu. Pod tenkou vrstvou humusovej pôdy sa nachádza dolomitický vápenec. Z dôvodov hygienickej ochrany naši predkovia pochovávali svojich blízkych, ktorí podľahli morovej nákaze, práve na tomto mieste.
Kríž v doline Ludrová
Kríž na Vrchhora – Litovská Štiavnica
Kaplnka na Sliačlázoch – Litovská Štiavnica
Kríž na Kúte – Litovská Štiavnica
Kríž – Štiavnička
